Odborné studie - podpora zdravého chrupu

Televízia, denná tlač, rozhlas nás denne presviedčajú o tom, že ak chceme byť zdraví, chceme byť „in“, musíme zásadne „skončiť s konzumáciou toho, alebo iného“ a začať jesť „výlučne stravu bohatú na tamto“. Informácie sa na nás doslova sypú - o diétach, spôsoboch stravovania pomocou ktorých „zhodíme za týždeň 30 % hmotnosti, omladneme, nedostaneme rakovinu“ a ešte bohviečo iné. Na rozdiel od minulosti sme zaplavení odporúčaniami, ktoré sú však často poznamenané módnym trendom, komerčným záujmom, či prostou reklamou.

Výživa v rannom detstve

Je veľmi dobre, že sa zaujímame o výživu z hľadiska zdravia. Treba však dostať správne informácie, aby sme sa mohli orientovať. Nielen v starostlivosti o seba, ale hlavne o svojich najbližších, o svoje deti. V detskom veku sa totiž zásadne rozhoduje o zdraví na celý život.

Ak pol hodinu po zjedení majonézového šalátu, zmrzliny, zostane človeku nevoľno, začne mať kŕče v bruchu a zvracať, každému je jasná súvislosť medzi zjedenou potravou a ťažkosťami.

Ak sa však interval medzi zjedením „nezdravej“ potravy a príznakmi choroby výrazne predĺži, súvislosť už nie je taká zrejmá. Dnes už však existuje množstvo nespochybniteľných poznatkov o tom, že spôsob výživy v najrannejšom detstve zásadne ovplyvňuje celkový duševný aj telesný vývoj, dĺžku života a chorobnosť každého z nás. Je dôležité tieto skutočnosti poznať a to je vlastne zmyslom tohto príspevku.

Asi každý vie, že človek – z hľadiska jeho biologického zaradenia – patrí medzi cicavcov a zv. omnivorov („všežravcov“), nie je čistý ani bylino-, ani mäsožravec. Základom výživy bezprostredne po narodení je výlučne materské mlieko. Materské mlieko dokáže ľudskému mláďaťu – dojčaťu, v prvom roku života zaistiť a dodať všetky živiny, biogénne látky – vitamíny, stopové prvky tak, aby dieťa minimálne strojnásobilo svoju telesnú hmotnosť, narástlo o 25 cm. Navyše mu zaistí ochranu pred infekciami, prísun všetkých zložiek potrebných k tomu, aby sa za jeden rok z trojkilového bezmocného „balíčka“ stal bystro vnímajúci, premýšľajúci, pohyblivý človiečik s prvými prejavmi sociálneho správania. Je to neopakovateľný a obdivuhodný vývoj. V minulosti plne závislý na materskom mlieku. Ešte v prvej polovici 20. storočia malo nedojčené dieťa len 20 % šancu dožitia sa prvých narodením - voči dieťaťu dojčenému. O zdraví nehovoriac. Materské mlieko je v prvom roku života (hlavne v prvom polroku) v plnom rozsahu nenahraditeľný „zlatý štandard“ výživy. Jeho zloženie je u rôznych druhov cicavcov rozdielne, vždy odrážajúce potreby mláďaťa vlastného druhu. Je „tukové“ u tuleňov žijúcich v chladných arktických vodách, „bielkovinové“ u dobytka, aj vlkov... „ Ak by boli Romulus a Rémus kojení mliekom vlčice, nikdy by nezaložili Rím, pretože by im z bielkovinovej záťaže zlyhali obličky“ (prof. Tonz).

Výskum zloženia materského mlieka je starý viac ako 100 rokov. Podnietila ho jednak vedecká „zvedavosť“, ale hlavne praktická potreba, podľa zistených faktov vyrobiť jeho náhradu pre matky, ktoré z rôznych príčin nemohli, či nesmeli dojčiť svoje dieťa. Výsledky tohto dlhotrvajúceho a stále pokračujúceho výskumu išli ruka v ruke s novými poznatkami biológie, imunológie, genetiky a možno bez zveličenia konštatovať, že vytvorili základ modernej diétológie svojim originálnym pohľadom nielen na výživový ( nutričný ), ale na vývinový, zdravotne - preventívny aspekt potravy. Výskum výživy v dojčenskom a batoliacom veku dal základy modernej diétológie – aj pre dospelých. Okrem toho jasne dokázal, že väčšinu tzv. civilizačných ochorení – srdcovo-cievnych aj onkologických, ovplyvňuje spôsob výživy v rannom veku. Natvrdo povedané: Moja strava v rannom detstve do značnej miery ovplyvní to, či dostanem infarkt vo svojej päťdesiatke. Inými slovami : Ako si postelieš ( resp. ako ti ustelú ), tak si ľahneš...

Zložky výživy dojčiat

Pokúsme sa definovať jednotlivé zložky výživy hlavne dojčiat z hľadiska ich biologického významu a ochranného pôsobenia voči civilizačným chorobám. Treba však ihneď na začiatku zdôrazniť, že priaznivý účinok nie je dosahovaný jednou naopak, ide o harmonickú súhru prakticky všetkých zložiek tohto unikátneho „produktu“.

Bielkoviny

Bielkoviny sú základnou štruktúrou všetkých buniek a tkanív živých organizmov. Ich základným stavebným kameňom sú aminokyseliny. Množstvo a usporiadanie jednotlivých aminokyselín určuje charakter bielkoviny. Niektoré aminokyseliny si organizmus dokáže vytvoriť, iné musí získať v potrave – tie sú tzv. esenciálne. Výskumy preukázali veľké rozdiely v bielkovinách mlieka jednotlivých druhov. Rozdielnosť zloženia bielkovín ovplyvňuje nielen jeho stráviteľnosť. Iný typ bielkoviny – zvlášť ak je podaný v prvom polroku života – navodí u predisponovaných detí alergiu. Najčastejšou formou potravinovej alergie je alergia na bielkovinu kravského mlieka, ktorá vzniká včasným podaním prípravku umelej výživy s neupravenou bielkovinou kravského mlieka. Aj u nealergických detí nie je bielkovina kravského mlieka vhodnou zložkou. Jej hlavná bielkovina – kazeín – v kyslom prostredí žalúdka „hrudkovatí“ na tvaroh, je ťažko stráviteľná. Okrem toho bolo preukázané, že obsahuje nevhodný pomer jednotlivých aminokyselín. Trojnásobne vyšší obsah tzv. aromatických a nízky obsah vetvených aminokyselín je nevhodný hlavne pre rýchlo sa vyvíjajúci mozog a látkovú výmenu v pečeni. Pomer síry obsahujúcich aminokyselín Cys/Met je v materskom mlieku ako v rastlinných bielkovinách, v bielkovine kravského mlieka presne opačný. Obdobne je to s taurínom, ktorého je v nedoplnených formulách umelej výživy vyslovene nedostatok. Ide o zložku, ktorá je podstatná pre prevod vzruchov v mozgu a tvorbu žlčových kyselín, potrebných na vstrebávanie tukov.

Z povedaného vyplýva zásadná požiadavka na úpravu zloženia bielkovín vo formulách umelej výživy – dokonca rozdielne pre jednotlivé obdobia života, či typ dieťaťa. Prvou úpravou je náhrada kazeinu za srvátkovú bielkovinu. Táto úprava je vo všetkých počiatočných formulách prípravkov dojčenskej výživy. Najnovšie produkty majú túto zložku fortifikovanú alfa-laktalbumínom, ktorá predstavuje najoptimálnejší „bielkovinový profil“ pre vyvíjajúci sa detský organizmus v prvom polroku života.

Pre deti s rizikom vzniku alergie na kravské mlieko je potrebné aj túto komplexnú bielkovinu upraviť a znížiť riziko alergie na minimum. Úprava sa robí čiastočným rozštiepením štruktúry bielkovín na menšie – alergiu nevyvolávajúce „ štepy“. Takýto prípravok nesie názov „ HypoAlergénny „ -so skratkou HA. HA1 a následne HA2 by mali dostať všetky alergiou ohrozené deti, ktorých matka nemôže – hlavne v prvých mesiacoch života – dojčiť. Ak je však „vloha“ alergie príliš zrejmá, je potrebné, aby dieťa nebolo exponované bielkovine kravského mlieka ani po prvom roku života. Potrebné bielkoviny vo forme mlieka dodá HA3 od 10. mesiaca veku. Treba však uviesť, že pre zdravé, alergiou neohrozené dojčatá postačuje aj úprava bielkovín v štandardnom prípravku počiatočnej výživy.

Tuky

Tuky boli veľmi dlho vnímané ako základná zložka výživy dodávajúca a skladujúca energiu. Neskôr – výskumom civilizačných ochorení – sa hlavne cholesterol a nasýtené mastné kyseliny stali „ strašiakom“ výživy detí aj dospelých. Sú hlavnými faktormi vzniku obezity, arteriosklerózy a všetkých s nimi súvisiacimi komplikáciami. Nízkocholesterolová strava s používaním rastlinných tukov bola základom primárnej prevencie srdcovo-cievnych ochorení. Avšak aj v tejto oblasti priniesol výskum ženského mlieka a výživy dojčiat nové poznatky. Paradoxne, materské mlieko má vysoký obsah cholesterolu – trojnásobný voči kravskému. Naviac má vysoký obsah polynenasýtených dlhoreťazcových mastných kyselín - podobajú sa skôr na rastlinné a rybací tuk ako na tuk živočíšny. A od toho odvíjajúce sa výskumy preukázali, že v období búrlivého vývoja organizmu a hlavne mozgových a nervových funkcií je cholesterol veľmi dôležitou zložkou pre výstavbu všetkých bunkových membrán, zrenie tzv. myelinových pošiev nervových dráh v mozgu a mieche, základom celého radu pre život nevyhnutných hormónov. A ešte jeden dôležitý fakt: vyššou „záťažou“ cholesterolom vo výžive sa správne vyregulujú všetky pochody jeho využitia v organizme – telo sa „naučí“ správne cholesterol využívať, aj vyrábať. Dokáže vo vyššom veku znížiť riziko jeho ukladania do ciev a predísť tak arterioskleróze.

Druhou už spomenutou zložkou sú mastné kyseliny – v prípade požiadaviek výživy dojčaťa polynenasýtené. Dnes je známe, že ich možno rozdeliť na dva typy tzv. omega-6, ktorých základom sú rastlinné oleje – kyselina arachidonová (ARA), a omega –3, základom rybací tuk a kyselina EPA a hlavne DHA. Zatiaľ čo LCP – ARA aktívne posilňujú obranu zápalovými reakciami, LCP - EPA a DHA tieto reakcie (ak sú neprimerané) tlmia a majú aj iné významné funkcie. DHA predstavuje až 25 % hmoty mozgu, až 33 % hmoty sietnice oka. Je dokázané, že strava matky chudobná na LCP - DHA znižuje toto percento obsahu s narušením vývoja mozgu, inteligencie, schopnosti zrakového vnímania dieťaťa. Strava bohatá na DHA tieto nedostatky odstraňuje. Obdobne, prípravky výživy s pridaním LCP v správnom pomere zásadným spôsobom prispievajú k optimálnemu vývoju zmyslových funkcií a činnosti mozgu. Z hľadiska prevencie srdcovo-cievnych ochorení treba zdôrazniť skutočnosť, že LCP - EPA a DHA znižujú hladinu cholesterolu v krvi a majú ďalšie významné účinky na celý rad civilizačných ochorení. Prakticky všetky prípravky umelej výživy majú upravené tuky v zmysle uvedených zásad a prinášajú významnú úpravu profilu zloženia tukov smerom k materskému mlieku.

Cukry

Cukry sú základnou zložkou potravy z hľadiska krytia energetických potrieb organizmu. Materské – ženské mlieko, má zo všetkých mliek cicavcov najvyšší obsah mliečneho cukru, laktózy. Táto skutočnosť odráža fakt, že potreba cukrov – ako základného zdroja energie pre vývin centrálneho nervového systému je u človeka najvyššia. Okrem tejto úlohy má však vysoký obsah laktózy aj iný – prebiotický význam. Časť laktózy sa v čreve nerozštiepi a tým sa nevstrebáva. Stáva sa potravou pre telu prospešné baktérie – probiotické kultúry, hlavne Laktobacilus bifidus. Ten využíva laktózu štiepi ju na kyselinu mliečnu, čím sa okysľuje obsah čreva. Vytvára sa tak kyslé prostredie, nevhodné pre rast iných, chorobných baktérií, rastie „bifidovská flóra“. Druhým štiepnym produktom sú krátkoreťazcové mastné kyseliny predstavujúce základnú zložku výživy buniek hlavne hrubého čreva. Upravujú krvný tok cez jeho stenu, napomáhajú tak dozrievaniu jeho funkcií, správnej rezorpcii solí a vody, robia primeranú hybnosť a prevenciu zápchy. Navyše bol dokázaný tlmivý účinok na rakovinu čreva aktivujúce gény – ktorý sa pripisuje rozpustnej vláknine. Obohatenie prípravkov umelej výživy dojčiat mliečnym cukrom – laktózou je základnou úpravou obsahu cukrov smerom k materskému mlieku – prakticky vo všetkých prípravkoch pre prvý polroka života dojčiat.

Zložené cukry – škrob a maltodextrín – sú z hľadiska výživy najvhodnejšou formou pre všetky vekové skupiny starších ako pol rok. Na rozdiel od jednoduchých -repného cukru, medu – sa trávia pomalšie, nevyvolávajú prudké výkyvy hladiny krvného cukru – glykémie s následným ukladaním „prázdnych kalórií„ v tukových zásobárňach, vyvolávajú pocit dlhšieho zasýtenia. Maltodextrín je vhodnou úpravou pokračujúcich mliek u detí starších ako polrok. Táto aj chuťovo menej sladká forma cukru okrem iného predchádza vzniku návyku na sladké a nevyrába z detí „slaďákov„ (sweeterov) na celý ďalší život.

Medzi zložky cukrov patria už zmienené prebiotiká. Chemicky ide o rôzne cukry, ktoré človek nedokáže stráviť a využiť ako výživu (na rozdiel od bylinožravcov, tráviacich nerozpustnú vlákninu - celulózu). Treťou najobsažnejšou zložkou materského mlieka sú práve takéto nestráviteľné cukry – nazvané aj rozpustná vláknina. Dôležitou skutočnosťou je, že prebiotiká sú základnou výživou pre probiotiká – teda pre zdraviu prospešné baktérie. Tieto – ako bolo uvedené, upravujú kyslosť črevného obsahu, upravujú bakteriálne zloženie čriev, zaisťujú vzniku krátkoreťazcových mastných kyselín. Následkom je zlepšená výživa a funkcia celého a hlavne hrubého čreva a prevencia nádorových ochorení. Rozpustná vláknina je obsiahnutá vo viacerých prípravkoch detskej výživy, včítane instantných nápojov predkrmov a detských sušienkách.

Prebiotiká sú základ výživy pre Probiotiká – mikroorganizmy so zmienenými prospešnými vlastnosťami. Ak ich telu dodávame spoločne, hovoríme o Symbiotiku. Takáto forma podania zvyšuje efektivitu oboch zložiek, zaisťuje ich trvalejšie „usídlenie“ a tým aj účinnosť. Symbiotikum – FOS a GOS ako prebiotikum, bifidobaktérie – ako probiotikum sú zložkou obohacujúcou některé moderní prípravky.

Vitamíny a minerálne látky

Optimálne obohatenie všetkých prípravkov o biogénne látky – vitamíny, potrebné pre rast a vývoj dojčiat a batoliat, je nevyhnutnou požiadavkou pre moderné prípravky umelej výživy. Všetky prípravky splňujú v tomto zmysle prísne kritériá medzinárodných noriem. Okrem toho však nemožno zvlášť upozorniť na niektoré špeciálne zložky, ktoré sú pre prípravky detskej výživy charakteristické.

Vyvážený komplex tzv. antioxidačnej ochrany v kombinácii vitamín C, vitamín E, selén (Se) a beta-karotén vytvára protektívne prostredie pred pôsobením všadeprítomných kyslíkových radikálov. Tieto predstavujú vedľajší produkt bežnej látkovej výmeny – metabolizmu – a hlavne deti v rannom období svojho vývinu nemajú ešte vyvinutý systém antioxidačnej ochrany. Kyslíkové radikály ako veľmi agresívne atómy atakujú všetky bunkové štruktúry – hlavne membrány a už od ranného detstva sa podieľajú na vzniku mikrojaziev a ranných arteriosklerotických zmenách.

Niektoré prípravky umelej výživy dojčiat majú udelené jódové logo, ktoré získali za skutočnosť, že obsahom jódu zaisťujú jeho dodávku deťom v takej dávke, ktorá je prepočítaná na potrebu v rámci Českej republiky a Slovenska. Skrytý deficit jódu sa vo vývoji dieťaťa dá zistiť len veľmi ťažko a priamymi vyšetreniami. Ako ukázali výskumy v obidvoch našich republikách je potrebné zaistiť a garantovať optimálny príjem jódu u dojčiat. Deficit tohto dôležitého prvku má za následok poruchy činnosti štítnej žľazy, poruchy rastu a vývoja – telesného aj duševného, ktorých závažnosť je priamo úmerná stupňu deficitu. Jódové logo na prípravkoch garantuje optimálny príjem tohto dôležitého prvku.

Nukleotidy

Nukleotidy predstavujú zdanlivo malú, no ako sa ukázalo, nesmierne dôležitú zložku materského mlieka. Plne dojčené dieťa prijíma denne okolo 2,0–2,6 mg nukleotidov. Nukleotidy sú stavebnými zložkami všetkých štruktúr „ života“. Sú základným kameňom nukleových kyselín – genetického kódu, jadra, delenia buniek, rastu a vývoja. Sú základom produkcie a tvorby použiteľnej energie (ATP), imunitných reakcií, transportných systémov, skrátka životných funkcií. Celý rad experimentov a aj pozorovaní priniesli doklady o tom, že nedostatok nukleotidov vo výžive v rannom veku mal za následok poruchu vývoja vyšších nervových funkcií súvisiacich s intelektom, zásadným spôsobom ovplyvňoval zrenie obranných systémov – imunity so sklonom k závažným infekciám, poruche zrenia tzv. tolerancie a následnej alergii. Na úrovni zažívacieho traktu deficit nukleotidov ako základnej výživy črevných buniek porušoval funkciu tenkého aj hrubého čreva s poruchou napríklad vstrebávania železa, vylučovania črevných hormónov ai.

Dôležitou a závažnou skutočnosťou je, že kravské mlieko a ani prípravky umelej výživy nukleotidy neobsahujú – pokiaľ do nich nie sú pridané. Nukleotidy sú pridávané v množstve a hlavne pomere ako sú obsiahnuté v materskom mlieku.

Zhrnutie

Vyššie uvedenými faktami sme sa pokúsili dokumentovať aké postupy a úpravy prípravkov výživy dojčiat a batoliat boli použité s cieľom čo najviac sa priblížiť potrebám rastu a vývoja tejto skupiny detí. Hovorili sme však o fortifikácii a úpravách základných použitých surovín. Základné suroviny si však sami o sebe vyžadujú pozornosť a zmienku. Otázky životného prostredia a jeho znečistenia sú predmetom rozsiahlych výskumov a politických rokovaní na najvyššej úrovni. Faktom zostáva, že stále sa stupňujúca industrializácia, chemizácia priemyslu, dopravy, poľnohospodárstva robí životné prostredie stále znečistenejším. Škodliviny, cudzorodé látky – xenobiotiká – sa nachádzajú prakticky všade a väčšou, či menšou mierou sú súčasťou nášho potravinového reťazca. Matka má v tele polychlorované bifenyly ( PCB) a „odovzdáva“ ich v tuku materského mlieka svojmu dojčaťu. To isté platí o ťažkých kovoch – olove, ortuti. Kontaminované môžu byť potraviny ako mlieko, mäso, zelenina, ovocie. Záleží na tom ako sú dopestované, dorobené. Mäso dobytka chovaného pri diaľniciach, ovocia a zeleniny dopestovanej pri priemyselných aglomeráciách, diaľniciach, chemických továrňach znečisťujúcich prostredie bude takmer s istotou kontaminované ťažkými kovmi, xenobiotikami. Ale tak isto bude kontaminovaná zelenina a ovocie z dusíkatými látkami prehnojených záhrad a sadov, z oblastí kde boli robené postreky pesticídmi. Na xenobiotiká sú najcitlivejšie práve deti najnižšej vekovej skupiny. Garantovaná kvalita základných súčastí výživy je zásadným a imperatívnym predpokladom kvality a tým aj zdravotnej nezávadnosti celej produkcie. Všetky certifikované produkty prípravkov dojčenskej a detskej výživy najvyššiu kvalitu splňujú a garantujú. Stačí sa pozrieť na miesta ich výroby.

V neposlednom rade je potrebné zmieniť sa aj o samotných výrobcoch a ich orientácii. Ak sa niektorá spoločnosť rozhodne, že začne vyrábať produkt pre výživu dojčiat, musí si okrem splnenia veľmi náročných kritérií uvedomiť, že výživa detí je komplexná a veľmi výrazne sa meniaca podľa ich rastu a vývoja. Nestačí vyrábať jeden, či dva produkty, kvalita nastúpi až vtedy, ak sa dokáže produkovať celý sortiment výrobkov – náhradnými mliekami pre daný vek počnúc, cez mäsovo-zeleninové prípravky, kaše, ovocné príkrmy, čaje, sušienkami končiac... A každý z nich optimalizovaný na aktuálne potreby daného veku. Je to zložitá úloha, ktorú môže splniť v rozsahu všetkých požiadaviek len silný a na problematiku špecializovaný producent.